Článok 48 – Všeobecné ustanovenia týkajúce sa využívania iných povinných subjektov

1.   Povinné subjekty môžu pri plnení požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v článku 20 ods. 1 písm. a), b) a c) využívať iné povinné subjekty, ktoré sa nachádzajú buď v členskom štáte, alebo v tretej krajine, za predpokladu, že:

a)

uvedené iné povinné subjekty uplatňujú požiadavky náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov stanovené v tomto nariadení alebo rovnocenné požiadavky, ak majú bydlisko alebo sú usadené v tretej krajine;

b)

dohľad nad plnením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu inými povinnými subjektmi prebieha spôsobom, ktorý je v súlade s kapitolou IV smernice (EÚ) 2024/1640.

Konečnú zodpovednosť za splnenie požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi naďalej znáša povinný subjekt, ktorý využíva iný povinný subjekt.

2.   Povinné subjekty pri prijímaní rozhodnutia o využívaní iných povinných subjektov nachádzajúcich sa v tretích krajinách zohľadňujú rizikové faktory z geografického hľadiska uvedené v prílohách II a III, ako aj všetky relevantné informácie alebo usmernenia poskytnuté Komisiou, úradom AMLA alebo inými príslušnými orgánmi.

3.   V prípade povinných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, možno plnenie požiadaviek uvedených v tomto článku a článku 49 zabezpečiť prostredníctvom celoskupinových politík, postupov a kontrol, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

povinný subjekt využíva informácie poskytnuté výlučne povinným subjektom, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny;

b)

skupina uplatňuje politiky a postupy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a pravidlá vedenia záznamov, ktoré sú v úplnom súlade s týmto nariadením alebo s rovnocennými pravidlami v tretích krajinách;

c)

dohľad nad účinným plnením požiadaviek uvedených v písmene b) tohto odseku na úrovni skupiny vykonáva dozorný orgán domovského členského štátu v súlade s kapitolou IV smernice (EÚ) 2024/1640 alebo dozorný orgán tretej krajiny v súlade s pravidlami danej tretej krajiny.

4.   Povinné subjekty nemôžu využívať povinné subjekty usadené v tretích krajinách určených podľa oddielu 2 tejto kapitoly. Povinné subjekty usadené v Únii, ktoré majú v daných tretích krajinách pobočky a dcérske podniky, však môžu uvedené pobočky a dcérske podniky využívať, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 3.

Návrat hore